História vysávačov

História vysávačov sa začala písať na prelome 19. a 20. storočia.
Prvé pokusy s ručnými vysávačmi nedopadli veľmi dobre, pretože prach len vírili a nedokázali ho odstrániť.
Až britský inžinier Herbert C. Booth skúsil nový postup - vzduch nasával piestovým zariadením do plateného vaku.

Prototyp prístroja

- si nechal patentovať v roku 1901. Na pohon jeho prototypu bol použitý benzínový motor, pretože elektrina v tej dobe nebola v domácnostiach bežne dostupná. Celý prototyp bol umiestnený na konský povoz a ponúkal svoje služby vysoko postaveným osobnostiam, či inštitúciám - napríklad divadlám. Avšak na hlučný motor si sťažovalo okolie a polícia túto službu veľmi rýchlo zakázala.

Väčší úspech sa dostavil až v dobe korunovácie kráľa Eduarda VII, kedy firma Vacum cleaner Company založená H. C. Boothem dokázala v rekordnom čase dôkladne vyčistiť palác Westminsterského opátstva. Kráľ bol výsledkom tak nadšený, že nechal zakúpiť dva vysávače - pre Buckinghamský palác a druhý do kráľovského zámku vo Windsor.

V USA v tej dobe boli na vysávanie používané veľké „odsávacie“ stroje umiestnené v pivniciach budovy – napríklad v múzeách, divadlách či bankových či kancelárskych budovách. Na tomto princípe sa následne vyvinuli centrálne vysávače, ktoré sa používajú dodnes.

Od hlučných spaľovacích motorov oslobodil vysávače Werner von Siemens, ktorý od roku 1906 začal vyrábať vysávače poháňané elektrickým motorom. Celý vysávač síce ešte nepatril medzi tie najmenšie, ale bolo ho možné bez problémov presúvať medzi jednotlivými miestnosťami.

Novodobý vysávač

Vysávače do podoby v akej ich poznáme dnes doviedol švédsky vynálezca a obchodník Axel Wenner – Green v roku 1912. Na odsávanie vzduchu použil turbínový ventilátor poháňaný vysokootáčkovým elektromotorom. Vysávaný vzduch bol nahnaný do filtračného vreca, ktoré bolo zavesené na tyči, pevne uchytenej na vozíku nesúcom samotný stroj vysávača. V roku 1912 zakladá Green firmu Electromechanic AG (neskôr premenovanú na AB Electrolux) a začína vyrábať vysávače s označením LUX 1. Tento stroj bol na tú dobu obdivuhodne ľahký - vážil len 14 kg. 

Z označenia vysávača LUX 1 potom vznikol aj výraz „luxovanie“ používané v Európe. V USA v roku 1908 začal vo veľkom vysávače vyrábať podnikateľ  W. M. Hoover. Preto sa za veľkou mlákou ujal výraz „hooverovanie“.

Povojnový pokrok

Po skončení II. svetovej vojny prišiel nový impulz - zlepšiť princíp vysávania. Spustili ho francúzsky vedci, ktorí zistili, že používaná filtrácia platenými vakmi nie je schopná zachytiť menšie častice - ako napríklad jemný prach, baktérie a vírusy, ktoré sa zvíria a znovu znečistia už povysávané okolie.
Začali sa vyvíjať nové filtre - napríklad Electrolux uviedol na trh „filter XI“, ktorý mal menšie póry a bol navyše vybavený dezinfekčným prostriedkom.

Moderné chémie a vývoj kvalitných a pevných plastov ďalej umožňovali znížiť váhu a rozmery moderných vysávačov. Dôležitým medzníkom vo vývoji vysávačov bol krok americkej pobočky Electrolux, ktorá zaviedla používanie papierových vreciek, ktoré sa stali na dlhé roky štandardom.

V dnešnej dobe sa vysávače stali nenahraditeľnou súčasťou našich domácností. Výrobcovia chrlia na trh nové a nové typy vysávačov s rôznymi filtráciami a na rôzne spôsoby použitia.